Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

7. septembra 2017

Literárna jednohubka

Prvotina Aleny Sabuchovej neprináša z poetologického hľadiska do súčasnej slovenskej literatúry nič nové, a to je zrejme i jej devízou. Integrálne sa pripája k tvorbe autoriek, ktoré menej náročným spôsobom sústreďujú pozornosť na ženský subjekt. Zvolená téma interpersonálnych vzťahov, najčastejšie k opačnému pohlaviu, podčiarkuje v prózach sentimentálny nános. Badať však snahu preklenúť ho.

7. júla 2017

Román-compliant

Dve zásadné chyby, ktoré Michal Hvorecký opakuje už od publikovania Posledného hitu, sa nachádzajú vo formovej i tematickej rovine. Čím väčšmi vyvíja úsilie spracovať komplikovanú problematiku globalizovaného sveta pre čitateľský mainstream, tým ploskejší je jeho výraz. V románe sa potom táto nepriama úmera citeľne odzrkadľuje na epickej impotencii, teda nespôsobilosti rozpriestraniť sujet podľa potrieb žánru. Strategicky tiež oslovuje exkluzívnou tabuizovanou látkou, lebo napríklad závislosť od internetovej pornografie ako v Plyši či homosexuálna prostitúcia a rodová dysfória z Eskorty má potenciál komerčne uspieť na knižnom trhu. To však nie je jedinou autorovou motiváciou, čo vidieť na zámerných postmoderných presahoch.

20. júna 2017

Juhásov symptóm

Redakčná úprava Novoročného výstupu na Jaseninu je katastrofálna. No bez ohľadu na tento editorský kotrmelec by však samotný text Jakuba Juhása nezachránilo iba správne narábanie s interpunkčnými znamienkami.

19. júna 2017

Slová porotcov (2017)

Keď ma predsedníčka Literárneho klubu Poet upozorňuje na blížiaci sa dedlajn vydania zborníka zo Zrkadlení, nezostáva mi nič iné, iba zosmoliť zopár týchto viet, ktorých napísanie je čoraz náročnejšie, ak sa chcem vyhnúť kopírovaniu svojich predchádzajúcich sumárov.

29. mája 2017

Alternatívna recenzia na báseň Mamička

Neznámy básnik v sýtomodrých až lilavých teplákoch rovného strihu a zvršku ešte tmavšieho odtieňa, spod ktorého vykúka náznak politického angažmán v rurálnej farbe lesného porastu (rozumej: vyťahané zelené tričko), otriasol vývojom slovenského písomníctva. Toto módne gesto odmietnutia sionistického establišmentu na galavečeri autentického národného hnutia pripomína nonkonformitu neoavantgardy, no zároveň ju popiera v radikálnom estetickom odklone od modernistického dandyzmu či postmoderného brandizmu ako afektu západnej dekadencie.