Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

5. februára 2002

Krajina protichodných názorov

Pred nedávnom boli konečne zverejnené dlho očakávané výsledky sčítania obyvateľstva. Jedným zo zisťovaných údajov bol i podiel veriacich osôb, ktorých počet sa od posledného sčítania zvýšil z necelých sedemdesiattri na vyše osemdesiatpäť percent. Táto informácia ma však náramne prekva­pila - pretože s rozdielom niekoľkých desatín - také isté percento obyvateľstva vyjadruje záporný postoj k rómskemu etniku, nehovoriac o iných formách diskriminácie. No a keď sa k tomu pridá nezá­ujem politikov alebo dokonca výroky z ich vlastných úst a jednoducho všeobecná neschopnosť efek­tívne vyriešiť akékoľvek prejavy neznášanlivosti, nastáva vážny problém so základnými princípmi de­mokracie.

Korene intolerancie vyplývajú z nevedomosti a spôsobu konvenčného myslenia mnohých ľudí, ktorí si sami nevedia zodpovedať na najzákladnejšie otázky a preto musia prijímať stovky, ba až tisícky ro­kov ošúchané odpovede. A výnimkou nie je ani Slovenská republika, ktorá mi niekedy pripadá ako vzorová krajina protichodných názorov a provincionalizmu.

Je dosť zarážajúce, že množstvo verejných činiteľov - ktorí sa hlásia k myšlienkam kresťanstva - os­pevuje vznik prvého samostatného slovenského štátu, na čele s kňazom - vojnovým zločincom, kto­rého vláda sa neštítila privlastniť si atribút kresťanská, porušujúc pri tom jeho základné hodnoty. Je predsa nemysliteľné, aby niekto ešte dokázal deliť zlo na menšie a väčšie, pričom za to menšie pova­žuje smrť asi tak stotisíc ľudí. Ale ak sa presunieme z čistého teoretizovania priamo do praxe, zistíme, že nacionalistickým a národnosocialistickým hnutiam ako skinhed - s ktorými je neodmysliteľne späté nedodržiavanie základných ľudských práv - sa darí ako hubám po daždi. Dennodenne sme svedkami ponižovania a zosmiešňovania iných a dosť často to robíme i my sami.

Utvárať si mienku o niekom na základe prijatých charakteristík určitej skupiny, znamená zakomple­xovať sa do vlastných predstáv, ktorých podstatou sú akési nedokázateľné predpoklady. A takýto ľu­dia pravdepodobne nikdy nepochopia význam tolerancie voči inej farbe pleti, národnosti, náboženstvu alebo sexuálnej orientácii.

Dôležité je začať od seba samého, hoci to znie ako klišé a zbaviť sa tradičného myslenia a ľahostajnosti a dokázať upozorniť na chyby ostatných a na pretvárku, ktorá panuje v našej spoloč­nosti. Dúfam, že raz bude tých takmer osemdesiatšesť percent obyvateľstva žiť naozaj podľa svojho presvedčenia a nie podľa názorov tých, ktorí hodnoty harmónie, lásky a slobody verejne podkopávajú alebo sa za ne nehanebne skrývajú.

Tento príspevok vyšiel mierne upravený v Podtatranských novinách a periodiku Romano nevo ľil.

Zdroj

Zdroj