17. augusta 2005

Román-šansón

Posledné roky pred definitívnym rozpadom Česko-Slovenska, na zlome totalitného a demokratického režimu, pracovala Sylvie Germain ako profesorka filozofie na francúzskom lýceu v Prahe. Toto životné obdobie sa autorke kryje s počiatkami jej literárnej kariéry, ktorá so sebou už dodnes prináša úspech aj mimo Francúz­ska. Kontakt s česko-sloven­ským prostre­dím bol pre Germain inšpirujúci i tematicky; v západoeurópskej literatúre totiž nedochádza k častým stretom so stredoeurópanstvom, nehovoriac o tom, že obyvatelia západnej časti únie ani geografický pojem stredná Európa v povedomí nemajú, poznajú iba ekonomicko-politické rozdelenie na vyspelý Západ a postkomunistický Vý­chod. A práve Germain patrí k tým zá­padným umelcom, ktorí túto hranicu pomaly otvárajú. Jej texty však nie sú len recidívou než­nej revolúcie a osudov pražského disentu, autorka vo svojich širokospektrálnych prózach premieta rôzne typy chronotopov so snahou univerzálne vypovedať o človeku a podobách jeho života. Jedným z takýchto diel je – nanešťastie, v slovenskom preklade po knihe Dieťa Medúza zatiaľ druhé v poradí, – aj román Pieseň neláskavých.