Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

22. novembra 2007

Drzosť katolíckej cirkvi

Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností (číslo 308/1991) hovorí jednoznačne: "Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania." S dodržiavaním tohto základného práva človeka, ktoré je - samozrejme - ukotvené aj globálne - v osemnástom článku Všeobecnej deklarácie ľudských práv si však - vyzerá to tak - na Slovensku nemôžeme byť veľmi istí. Dôkazom je Stanislav Illéš - rímskokatolícky kňaz z Tekovských Lužian -, ktorý sa verejne priznáva, že týmto základným ľudským právom pohŕda.


Deviateho marca tohto roku uverejnil Illéš vo svojom blogu na Sme článok Vystupujem z katolíckej cirkvi (odkaz na článok). Reaguje v ňom na žiadosť "o vymazanie ... osoby z ... náboženstva", ktorá mu bola - ako sám píše - doručená na farnosť. Avšak tejto žiadosti nebolo vyhovené. A prečo? Pretože Illéš si myslí, že z náboženstva "nie je možné byť ... vymazaný" a že "dovôd ... žiadosti je nezmyselný". Totálna arogancia a drzosť voči svetským zákonom, ktoré sú - mimochodom - nadradené cirkevným! Zmeniť registrované náboženstvo, vieru alebo byť bez takéhoto presvedčenia predsa nie je niečo, o čom má vôbec nejaká náboženská organizácia rozhodovať, musí to prijať ako rozhodnutie jej daného člena a bez zbytočných kecov. Illéš si však myslí, že "katolícka cirkev nie je organizácia typu spolok záhradkárov, preto z nej nie je možné vystúpiť". Omyl, pánko farárko, cirkev je v očiach sekulárneho štátu - aspoň by mala byť - takou istou organizáciou ako záhradkársky spolok či združenie zberateľov známok!


Illéšov článok ešte obsahuje ďalšie podivuhodné informácie, nad ktorými sa na jednej strane zasmejete, na druhej sa však zamyslíte, či žijeme naozaj v občianskej spoločnosti alebo v akomsi mačkopsovi, kde je náboženská legislatíva postavená na úroveň štátnej. Minimálne by sa v tomto prípade mali zaangažovať orgány činné v trestnom konaní, aby sa objektívne zistilo, či zákon bol alebo nebol porušený. Dúfam však, že ctihodný pán napokon predsa len hriešnej žiadosti vyhovel.

Publikované v:
- Sme blog, 22. novembra 2007 (odkaz)