Čoskoro

- august: recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

9. apríla 2009

K problematike mytoteoretického objektu. Mýtus - literárny mýtus: literárny mýtizmus

Bežne sa síce pod slovom mýtus rozumie „tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta“ (KSSJ, 2003, s. 347), prípadne o prírodných „javoch, bohoch, hrdinoch“ (tamtiež) a podobne alebo sa ním dokonca v expresívnom význame označuje „výmysel podávaný ako pravda“ (tamtiež). Napriek tomu sa však jednoznačne pripájame k tvrdeniu Wallacea W. Douglasa (1914 – 1995) v štúdii The Meanings of “Myth” in Modern Criticism (1953) a k ďalším teoretikom mýtu, ktorým sa tento pojem v humanitných a sociálnych či jednoducho kulturálnych vedách zdá byť „väčšmi polemickým než analytickým termínom“ (Meletinskij, 1989, s. 33).

Ukážkový príklad na túto problémovosť vyplývajúcu buď z významovej vágnosti a definičnej nevyhranenosti alebo – naopak – z množstva navzájom i protichodných avšak koncepčne pevných metodologických systémov nemusíme hľadať iba v striktnom akademicky vedenom diskurze. Všimnime si len priebeh diskusie v bratislavskom Výberovom vzdelávacom spolku z roku 2005 venovanej prácam Rudolfa Chmela (1939) podnetmi nadväzujúcimi na zbierku demystifikačných esejí Mýty naše slovenské (2005).

Kým antropológ Martin Kanovský (1970) oponuje Chmelovi publicistovi a nepovažuje mýty za „bludy, nepravdy“ (Kováč, 2005, s. 2) a „sebaklamy“ (tamtiež), ale prisudzuje im „poznávací aspekt, aj keď sú zjednodušenými výkladmi dejinných udalostí“ (tamtiež), sociologička Adela Kvasničková (?) odmieta túto funkciu ako primárnu a nahrádza ju skôr protirečením – ich hlavnú funkciu vidí v schopnosti „prebúdzať silné spoločenské emócie“.

Historik Milan Zemko (1944) zasa nachádza ich účelovú platnosť v stimulácii ľudského rodu kategoriálne diferencovať sociálnu identitu reláciou „my a oni“ (tamtiež). V diskusii rovnako nechýbala ani axiologická perspektíva: politik a právnik Ján Čarnogurský (1944) vyzdvihuje pozitívum mýtu ako nastroja „mobilizácie a sebaobrany spoločenstva“ (tamtiež) s čím viedli polemiku filozof Egon Gál (1940) a politik a vedec Štefan Markuš (1936) upriamujúci pozornosť práve na negatíva založené na zámene fikcie za objektívnu realitu. Markuš svoje tvrdenie dokonca demonštroval (?!) na uhorskom kráľovi Arpádovi, ktorého matku oplodnil bájny vták Turul.

Avšak diskusii predsa len čosi chýbalo. Biochemik Ladislav Kováč správne dodáva, že ide o prírodovedné poznatky, ktoré môžu na základe vlastných prístupov zohrávať významnú úlohu pri overovaní správnosti určitých kulturálnovedných teórií. Hovoríme o takzvanej tretej kultúre, výraze Johna Brockmana (1941) zastrešujúcom súčasných – najmä kognitívnych – vedcov pracujúcich v koordinácii jednotlivých disciplín.

Ak porovnáme oné starogrécke μύθος (mythos) a λόγος (logos) – medzi ktoré sa vo všeobecnosti kladie znamienko nerovnosti – dochádzame opäť k problematickému záveru. Pôvodné významy oboch slov sú si totiž paradoxne oveľa bližšie, ako sa počiatočne javí. Nejde teda o striktné náprotivky vyjadrujúce antagonistický vzťah medzi empiricky či exaktne nepodloženým presvedčením ba až myšlienkovým anachronizmom na jednej strane a racionálnym spôsobom myslenia na strane druhej. Až od približne piateho
storočia pred naším letopočtom možno hovoriť o výraznejšom sémantickom odlíšení týchto lexém a istým spôsobom aj o ich antonymizácii, ale význam „slovo, promluva“ (Vernant, 1993, s. 11) je pre obe východiskový.

Nespomíname však obdobie údajného prechodu od mýtu k logu náhodou. Hovoriť v tomto prípade o piatom storočí pred naším letopočtom ako o prelomovej etape v dejinách ľudského myslenia sa ani nedá. V skutočnosti ide o zjednodušujúce učebnicové podanie vytvárajúce akúsi predstavu o dynamickom a kontinuálnom procese. Dobový filozof sa totiž „nespokojuje tím, že by byl pouze v termínech fysis opakoval, co theolog vyjádřil terminologií božské moci“ (tamtiež, s. 70 – 71) a logos zároveň „nijako neovplyvnil grécke náboženstvo“ (Armstrong, 2005, s. 89), jeho prívrženci jednoducho stále „pokračovali v prinášaní obiet bohom, zúčastňovali sa na eleuzínskych mystériách a slávili staré sviatky“ (tamtiež), dokým sa ho byzantský cisár Justinián Prvý nepokúsil nahradiť kresťanstvom.

Celú štúdiu si môžete prečítať v zborníku Rara avis 2009.

K problematike mytoteoretického objektu : Mýtus - literárny mýtus: literárny mýtizmus  In: Rara avis : Zborník zo VI. medzinárodnej konferencie študentov a doktorandov Trnava 28. - 29. apríl 2009. Edit. Peter Gregorík. 1. vyd. Trnava : Katedra slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2009. 214 s. ISBN 978-80-8105-153-1. s. 48 - 56