Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

11. mája 2009

Špecifické podoby magického realizmu na Slovensku. Oponentský posudok diplomovej práce

Študentka si zvolila ako tému svojej práce relatívne originálnu poetologickú problematiku. Hľadať poe­tiky magického realizmu v slovenskej literatúre považujem za korektné, aj keď sa takéto pokusy v slovenskej li­terárnej vede nemusia prijímať vždy s nadšením. Vo viacerých literárnych vedách vo svete sa však pojem ma­gického realizmu bežne používa, napríklad aj izraelská literatúra v súvislosti s prozaikom Meirom Shalevom a tak ďalej. Znamená to teda, že nehovoríme len o špecifických textoch latinskoamerickej proveniencie – aj keď primárne máme na mysli práve notoricky známych prozaikov z tohto prostredia –, ale i o textoch s podobnými či rovnakými poetologickými východiskami. Tie ale nemusia byť zámerné, rovnako sa môžu objavovať intui­tívne a náhodne. Narážam tým na zle interpretovaný výrok Dušana Mitanu (s. 8) zo strany autorky. Práve u neho a Dušana Dušeka išlo o intuitívnu a náhodnú blízkosť, nie o inšpiráciu. Tá je vedomá až u Václava Pankovčína a Pavla Ran­kova. 

V druhej a tretej kapitole – správne malo ísť o prvú a druhú kapitolu, keďže úvod má byť nultou, nie pr­vou – predkladá autorka teoretické východiská a zároveň dokazuje prehľad v danej problema­tike i zaujatie ňou. Na druhej strane podávajú kapitoly len sumár už existujúcich pohľadov, absentuje v nich kri­tický prístup a vlastný teoretický príspevok, vlastný pohľad na otváranú problematiku. Napríklad informá­cia o Ángelovi Flore­sovi, ktorý začleňuje do magického realizmu i Franza Kafku... Aký dosah má takéto chápanie ma­gického rea­lizmu? Znamená to tiež, že niektorí predstavitelia natu­rizmu môžu byť zaradení do tejto poetiky? A v podstate i množstvo ďalších autorov prvej polovice dvad­siateho storočia? Aké sú potom hranice magického realizmu? V čom sa líši od niektorých textov lyrizovanej prózy? Aj pre túto vzdušnosť nepovažujem obe spome­nuté kapi­toly za výsledné, skôr sa blížia k finálnej verzii. Tretiu dokonca hodnotím ako redundantnú, niektoré jej časti by bolo vhodnejšie zapraco­vať do predchádzajúcej kapitoly a vytvoriť tak jednu nosnú teore­tickú, ktorá by taktiež mohla riešiť mýtus vo vzájomnej relácii s groteskou – a nie separátne –, čo považujem za jeden z dôležitých znakov magického rea­lizmu.

S nefinálnosťou práce súvisí aj jej názov. Azda by bol primeranejší Podoby magického realizmu v slovenskej literatúre, autorka predsa nedokazuje jeho špecifické podoby v slovenskej literatúre, ale vôbec jeho existenciu v nej.

Druhú polovicu práce považujem za náležitú. Texty spomenutých auto­rov a Ladislava Balleka s Petrom Jarošom zodpovedajú pokusu dokázať slovenský va­riant magického realizmu. Sondy do vybraných tex­tov sú teda interpretačne zvládnuté, aj keď pri Pan­kovčínovi chýba najmä špecifikácia jeho po­etiky, či už nejde viac o hru s magickým rea­lizmom, ktorá pracuje na princípe postmodernej aluzívnosti a meta­textovosti. Nesúhlasím taktiež s autorkou, že Mitanu nemohla zaradiť do práce z rozsahových dô­vodov, ďal­ších cirka päť strán by určite neprekročilo jej rámec.

Autorke sa občas darí skĺzať aj v interpretačnej časti do nadbytočných digresií, napríklad pri spomínaní podobnosti názvu Ballekovho románu Južná pošta s románom Antoina de Saint-Exupéry Pošta na juh alebo s albumom Pavla Hammela a Mariána Vargu Zelená pošta. Chcela tým dokázať nejaké súvislosti?!

Celkovo je však práca prínosná. Prevláda v nej množstvo podnetov, ktoré vyplývajú zo schopnosti au­torky citlivo vnímať literárny text, pristupovať k nemu komparatisticky a na základe vopred stano­vených teore­tických kritérií.

Prácu odporúčam na ústnu obhajobu a hodnotím známkou veľmi dobrá (2).