20. decembra 2010

Wroblewského Hamlet

Prvotina Davida Wroblewského ašpiruje na americkú klasiku. Prinavracia sa k vyrozprávaniu obyčajného príbehu. Je to však majstrovská kompozícia. Tradíciu cítiť v uchopení rurálneho spôsobu života. Dopĺňa ju i téma koexistencie človeka a zvieraťa. Ale román má pôdorys ešte klasickejší. Tragédia o Hamletovi, Princovi dánskom rámcuje plán konania postáv.

9. decembra 2010

Literárny kritik Peter F. 'Rius Jílek hodnotí poviedku Planéta snov

Prvá otázka, ktorá mi na napadla pri čítaní poviedky Planéta snov, sa týkala autorovho veku; typoval by som, že ide o nejakého chlapca, nie viac ako pätnásťročného, ale mám už zopár skúseností s tými, čo píšu a viem, že takýto text môže vyprodukovať aj dospelý človek. Recenzia zjavne nebude pozitívna.

8. decembra 2010

Kto sa stará

kockovaný svet mi vyhovuje
zrolované koberce
skúsená žena
alebo muž
niekde v tráve sa hlasno smeje
a vykrikuje holú pravdu
nepočúvam ju
nepočúvam ho
radšej sa prikryjem svojím tichom
a pretrpím tie svetlá
svietia stále
do očí
chcel by som sa neovládnuť
nechať sa oprieť o
musím prestať

29. novembra 2010

Kom.robot. Jason Bradbury

Jason Bradbury je v Spojenom kráľovstve známy najmä ako moderátor viacerých televíznych relácií, napríklad The Gadget Show informuje o najnovších vynálezoch. Práve touto cestou sa uberá aj jeho románový debut Kom.robot – prvý z rovnomennej série –, ktorého názov pomenúva typ bezpilotných lietajúcich prostriedkov. Avšak od bežných technotrilerov sa táto kniha odlišuje tým, že je určená deťom, pretože práve ony tieto supertajné prístroje ovládajú. Pochopiteľne, nejde o obyčajných chlapcov a dievčatá, ale počítačových géniov pracujúcich pre ešte zvláštnejšiu vládnu organizáciu.

27. októbra 2010

Nájdený Kerouac

Román Jacka Kerouaca označovaný za prvý vychádza so šesťdesiatročným oneskorením, no nie v legendárnom sanfranciskom centre bítnickej generácie City Lights a dokonca ani v angličtine, svetovú premiéru má práve na Slovensku. Je to perlička, s ktorou sa vydavateľstvo Artforum môže určite pochváliť.

Ivan Aľakša: Určite je vo fantastike veľa braku a gýča, a aj preto ju máme radi

Fantázia je jediným slovenským časopisom, ktorý programovo dáva priestor hlavne špekulatívnej fabulácii, teda okruhom, ktoré sa bežne označujú ako fantasy, horor, science fiction a podobne. Čo je podľa teba špecifické práve na tomto type umenia?

23. októbra 2010

Tvarohový koláč na ruský spôsob

Veruže tento príspevok nebude kulinársky, aj keď tvarohový koláč, ktorý sa stal názvom ruskej snímky z roku 2008, vyzerá naozaj chutne, ale Čizkejk (Чизкейк) je o čomsi inom. V prvom rade reprezentuje súčasnú mainstreamovú produkciu ruskej kinematografie – žiaľ – pre slovenského diváka nedostupnú. V záplave – lepšie povedané v cunami – amerických psychotrilerov však vyniká a je skutočnou filmovou lahôdkou.

20. októbra 2010

Hororová konferencia


20. mája sa v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave konala medzinárodná konferencia pod názvom Strach a hrôza s podtitulom Podoby hororového žánru.

7. októbra 2010

Nech vojde ten pravý. John Ajvide Lindqvist

Kto má rád upírske romance, ale z Twilight ságy sa mu dvíha žalúdok, tak román Johna Ajvideho Lindqvista Nech vojde ten pravý si nemôže nechať ujsť. Čitateľ tu totiž nenájde lacný sentimentálny príbeh, kde sa démonická bytosť dostáva do ľúbostného vzťahu s človekom, aby v nej napokon zvíťazilo čosi ľudské ako v rozprávke; tento svet si vystačí bez dobrých a zlých, na ich mieste sú len silnejší a slabší. Azda preto sa zdá byť oveľa skutočnejším.

5. októbra 2010

Hľadanie mythomoteuru J. C. Hronského

Keď si v roku 1941 Jozef Cíger (1896–1960) úradne doplnil priezvisko o prídomok zo svojho umeleckého mena (1), nebol to len akt znovupotvrdenia jeho vtedy už zdanlivo neotrasiteľnej pozície v slovenskom kultúrnom panteóne podľa pseudonymického vzoru Vajanský – Tajovský, išlo o čosi viac; tento krok bol v podstate personálnou úniou medzi jeho spisovateľským a neliterárnym životom, poukazoval na to, že niet žiadnej rozpoltenosti, je iba on sám a vo všetkých smeroch prezentuje jedno jediné stanovisko – to národné. Samozrejme, je náhoda, že sa tento autor narodil na Pohroní, podobne ako Jozef Gregor (1874–1940) v Tajove či Božena Slančíková (1867–1951) neďaleko polichnianskeho prameňa Timrava, no topos ako určujúci sebaidentifikačný element mu v jeho prípade hral do karát, pretože prekračoval rámce lokálpatriotického sentimentu; je to totiž „slovenský Hron!“ (2), ako ho imperatívne oslovuje lyrický subjekt v jednej z predrevolučných básní Andreja Sládkoviča (1820–1872). Symbolický rozmer tejto rieky teda nie je regionálny, ale – naopak – zastupuje ideu slovenskosti pars pro toto.

28. augusta 2010

Lexikón. Steve Vander Ark

Keď sa kniha volá Lexikón, začína to byť naozaj vážne. No a keď má podtitul Neautorizovaný sprievodca príbehmi Harryho Pottera a s ním spojenými materiálmi, vážnejšie to už nemôže byť. Iba ak by šlo len o ten autorizovaný. I preto sa jeho prvé vydanie dostalo pred súd a bolo zakázané. Toto nové je teda všeobecnejšie, viac sa snaží vyhýbať prílišným detailom, aby neporušovalo autorské práva, hoci jeho hlavný zostavovateľ Steve Vander Ark sa aj tak pohybuje – ako sa hovorí – na hrane zákona. V prípade ďalšej žaloby by to však mohol uhrať na psychickú poruchu, pretože ide o skutočného maniakálneho fanúšika všetkého, čo súvisí s Harrym Potterom. 

Nefalšovaný slovenský kebab

No céčková literatúra to už určite nie je, konečne teda môžem povedať, že aj Slovensko má autora, ktorý spĺňa svetové kritériá na menej náročnú čitateľskú zábavu. Keď sa však Juraj Červenák v jednej internetovej diskusii vyjadril, ako musí ľuďom, ktorí fantasy veľmi nepoznajú, vysvetľovať, že to, čo píše, je podobné Pánovi prsteňov, nešlo mu – samozrejme – o hľadanie paralely k svojej tvorbe, pokúšal sa iba veľmi hrubo priblížiť, do akého žánra asi tak jeho knihy spadajú. Ak sa ale nad týmto prirovnaním predsa len pozastavím, povedzme si pravdu, na to, aby si vychutnával čaj o piatej, by musel ešte veľa halušiek gágorom pretlačiť.

20. augusta 2010

Nabokovov najlepší román

Vladimir Nabokov patrí tiež k tým autorom – podobne ako Umberto Eco –, ktorých meno sa bežným čitateľom spája s jednou jedinou knihou, aj keď popri svetovo populárnej Lolite napísal desiatky ďalších románov, poviedok i divadelných hier. Expert na tohto autora Brian Boyd však tvrdí, že jeho najhodnotnejším dielom je práve Bledý oheň. Nepoznám ale jeho tvorbu natoľko komplexne, aby som toto tvrdenie mohol jednoznačne potvrdiť, no s istotou môžem povedať, že ide naozaj o vysokohodnotnú postmodernú kompozíciu, slohovo priam ukážkovú.

Poviedkari 2009

Priznám sa, že začínajúcich autorov, či už mladých alebo starých veľmi nemusím, obzvlášť zo Slovenska, vo väčšine prípadov radšej siahnem po skúsenej literatúre, a môže to akokoľvek zaváňať akademizmom, hádam aj trochu elitársky a snobsky, vždy sa riadim zvrchovaným právom čitateľa, maximálne ak hodnoverným odporúčaním. I preto sa mi dostáva do rúk iba druhý zborník zo súťaže Poviedka, hoci v jeho podtitule sa píše, že ide až o trinásty ročník. Ten prvý z roku 2006 ma viac-menej sklamal. Aby som zasa nevyznel nafúkane ako niekto, kto sa za každú cenu štylizuje do polohy estéta s vycibreným vkusom, nesnažím sa zaujato odpísať hneď celú skupinu autorov, ktorí sa len nejako snažia začať, aj medzi nimi sa vždy nájde niekto, koho si bude literárna história vari raz pamätať, veď tejto súťaže sa kedysi tiež zúčastnili mená, ktoré dnes majú, ako naše matere hovorili, cveng.

4. augusta 2010

Z hrdzavejúcej Matice...

Prednášky Genovévy Grácovej a Petra Maruniaka konaných v Stredisku zahraničných Slovákov Domu Matice slovenskej v Žiline z roku 2006 spolu s ďalšími, bonuso­vými príspevkami tvoria publikáciu Vydavateľstva Matice slovenskej Bližšie k poznaniu pravdy.

12. júla 2010

Duna: Herbertov odkaz

Začiatok je doba, kedy treba pozorne dbať na čo najpresnejšiu rovnováhu. To vie každá sestra Bene Džesseritu. Skôr než sa teda začnete zaoberať poznávaním života Muad’Diba, dbajte v prvom rade na to, aby ste ho zaradili do jeho doby: narodil sa v 57. roku vlády padišáha imperátora Šaddáma IV. A obzvlášť dbajte na to, aby ste ho umiestnili do jeho sveta: na planétu Arrakis. Nech vás nemýli skutočnosť, že sa narodil na Kaladane a že na ňom prežil prvých pätnásť rokov svojho života. Jeho svetom navždy zostane Arrakis, planéta známa ako Duna.

7. júla 2010

Moje stretnutie s Bennym Golsonom!!!

Benny Golson bol prvým jazzovým hudobníkom, ktorý mi v puberte učaril natoľko, až som sa po neustálom počúvaní geniálne emotívnych sól z albumu Moanin‘ od Arta Blakeyho & The Jazz Messengers, rozhodol začať hrať na saxofóne. Táto magnetofónová nahrávka vlastne neovplyvnila len mňa, ale i generáciu budúcich jazzových hudobníkov študujúcich na žilinskom konzervatóriu narodených po roku 1976. Nebojím sa dokonca tvrdiť, že bola prvou hardbopovou v tomto prostredí.

9. júna 2010

Instantný plejboj

Román Sexodus napísal Bukowsky, nie však Charles, ten sa – okrem toho – píše s mäkkým i, ale Z. H. zo Slovenska. Či už má tento pseudonym poukázať na akúsi literárnu súvislosť – alebo hádam aj samotný názov knihy, ktorý pripomína román Sexus od Henryho Millera –, predsa len sa v tomto prípade umelecká nekonformnosť zamieňa za populárny efekt. Hoci knihu autor sám v jednom rozhovore charakterizoval ako autobiografickú, štylizácia tento rozmer prekonáva a zaraďuje ju medzi nenáročné čítanie s ťažiskom na sentimente a konvenčnej eroticko-pornografickej motivike.

12. mája 2010

Aj o vetre, aj o bezvetrí

Debut Diany Mašlejovej vystihuje prchavosť. Jej texty sa preto ani nepokúšajú preniknúť do problematiky ľudského života, chcú ho skôr uchopiť čo najvšeobecnejšie a pocitovo, bez užitia náročných výrazových prostriedkov. Neznamená to však, že zbierka Aj o vetre je triviálna v negatívnom zmysle, nekomplikujúca poetika sa totiž otvára väčšmi laickému čitateľovi, ktorý neuvedomele vyhľadáva v umení stotožnenie sa s osobnými estetickými a ontologickými východiskami na základe skúsenosti či reflexie. Autorkin základný rukopis tak pendluje medzi konvenčnou sentimentalitou a skúšaním preklenúť ju, niekedy podareným, inokedy zasa nie.

11. mája 2010

Ľavá ruka Boha. Paul Hoffman

Keby nebol chronotop románu Ľavá ruka Boha špekulatívne fiktívny, bolo by ho možné nazvať historickým. Ibaže jeho postavy žijú a umierajú v akejsi prazvláštnej verzii stredoveku, kde sa hráva box a fajčia cigarety. Tento svet je posunutý od reálnych dejín natoľko, že sa dá chápať ako alternatíva k nim, ale aj ako eventuálny návrat do temného feudalizmu vo vzdialenej budúcnosti. Práve časová nezakotvenosť neznámeho priestoru medzi kláštorným Útulkom spasiteľov na Shotoverskom zráze a metropolou materazziovského impéria Memphisom dotvára v tomto fantasy románe atmosféru tajuplného príbehu, tak trochu s prvkami gotickej i pikaresknej literatúry, smerujúcej do dobrodružnej rytierskej romance. V popredí sú teda túžba po moci, zákulisné intrigy, no i budovanie priateľstva, peripetie s láskou či pokusy dosiahnuť kurtoázne ideály. A za to všetko sa hojne prelieva krv.

25. marca 2010

Povinné čítanie

Nielen chrípka podtypu H1N1, ale aj iné prasatá sa počas ekonomickej a finančnej krízy šíria svetom ako pandémia. Veľmi si to ani neuvedomujeme, ale naša spoločnosť sa neustále mení a zároveň sa – paradoxne – nikam neposúva. Opäť žijeme v časoch akejsi studenej vojny, pričom od pádu berlínskeho múru ubehlo len dvadsať rokov. Nejako sa zabudlo na celé to polstoročie pred ním. Rusom sa dokonca pred niekoľkými rokmi podarilo zvoliť si do prvej trojky najväčších osobností národa v rámci celoštátne úspešnej televíznej šou samotného Stalina a vraj by bol i na samotnom piedestáli, keby hlasovanie nebolo sfalšované. Objavujú sa aj ďalší blázni, ktorí oživujú strašiakov nedávnej minulosti, veď ich nepriaznivú životnú situáciu musia mať naisto na svedomí imigranti z tretích krajín, Rómovia a – samozrejme – opätovne tí konšpirátorskí Židia. Ak už ochlasta zo Žiliny a učiteľka z Kysúc sú v porovnaní s niektorými «pospolitými» primitívmi čajovým odvarom, začína to byť naozaj vážne. Zase sme sa vrátili dozad(k)u. Musí sa história stále opakovať?!

22. marca 2010

Mechanický klavír. Kurt Vonnegut

Svet Paula Protea, riaditeľa Ilijských závodov je dystopický, nie však orwellovsky, ale s dávkou komiky, chladnej ako stroje, ktoré postupne nahrádzajú ľudský potenciál; aj Bud Calhoun prišiel o prácu, pretože jeho vlastný výtvor bol oveľa efektívnejší než on sám. Tejto vízii budúcnosti vládne intelekt; ľudia sú kádrovaní podľa IQ a tí, ktorých počítače nepovažujú za veľmi nadaných, môžu maximálne tak stráviť dlhé roky na vojenčine alebo biediť v ťažko zamestnateľnej robotníckej triede. Napriek tomu však život hlavného hrdinu, hoci sociálne postavenie mu ponúka nadštandardné materiálne uspokojenie, je nenaplnený ako fádne ľúbim ťa, ktoré si dennodenne zo zotrvačnosti vymieňajú s manželkou. Keď ho napadne uniknúť z takéhoto života, nejde o nič radikálne, chce iba odmietnuť ponúkaný post v Pittsburghu, ktorý by z neho spravil ešte väčšie zviera medzi inžiniersko-manažérskou elitou a nahradiť ho za tiché prostredie na farme. No vtom ho totalitná mašinéria vtiahne do svojho súkolia a dostáva na etické rázcestie.

15. marca 2010

Poslanec Kotleba?

V posledných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandidoval Marián Ko-Kotleba – prepáčte, zakoktal som sa – za ultrakonzervatívnu (Hlinkovu) Slovenskú ľudovú stranu, ktorá získala zanedbateľných ani nie 0,2 % hlasov.

25. februára 2010

Byť proti Rómom je cool

Ziadne vyhody ciganom! Keď dosiahol počet fanúšikov tejto stránky na Facebooku číslo tridsaťtisíc, zdalo sa mi šialené, že toľko Slovákov verejne priznáva svoje hostilné nálady. Neboli to už aktívni ultrapravicoví radikáli, ale obyčajní ľudia, okolo ktorých dennodenne prechádzam a mnohých dokonca osobne poznám.

19. februára 2010

31. januára 2010

Peter Jaroš alias Peter Jaroš

Poetiku väčšej časti textov, ktoré tvoria knihu Petra Jaroša pod názvom Samochod srdca (alias Lekvár miešať, oldomáš piť), charakterizuje jeden z nich; v kratučkej próze Pero a kalamár postava začínajúceho spisovateľa uvažuje nad žánrom poviedky a dochádza k záveru, že je možné, aj keď autor „len improvizuje a píše to, čo k sebe pasuje, čo neruší, prípadne kontrastuje, prekvapuje“ (s. 98). Tento kompozičný princíp sa stáva nosným pre tie – doslova – krátke poviedočky, s akými sa dá často stretnúť najmä v nenáročnej literatúre publikovanej v mainstreamových style magazínoch. To potvrdzuje i žánrová forma týchto textíkov, ktorá sa pohybuje od hororu a trileru, cez lascívnu erotiku či ľahkú pornografiu, až po salónne úvahy, skôr myšlienkové dojmy alebo postrehy.

26. januára 2010

Druhá recenzia na Klebetromán

Autori, ktorí spoločne píšu jeden ucelený text, to majú vždy o čosi ťažšie, ako keď tvoria samostatne. Čitateľovi totiž musia dať pocit stability; nejednotnosť v poetike by v takomto prípade pôsobila len rušivo. Denisa Fulmeková a Peter Macsovszky však ne­chybili. Ich spoločný Klebetromán túto stabilitu ponúka. Nenáročný štýl narácie, téma a jej samotné spracovanie navyše pôsobia príťažlivo, možno teda predpokla­dať, že kniha sa v slovenskej literatúre nestratí, dokým nevyprchá jej aktuálnosť a transparentnosť.