31. januára 2010

Peter Jaroš alias Peter Jaroš

Poetiku väčšej časti textov, ktoré tvoria knihu Petra Jaroša pod názvom Samochod srdca (alias Lekvár miešať, oldomáš piť), charakterizuje jeden z nich; v kratučkej próze Pero a kalamár postava začínajúceho spisovateľa uvažuje nad žánrom poviedky a dochádza k záveru, že je možné, aj keď autor „len improvizuje a píše to, čo k sebe pasuje, čo neruší, prípadne kontrastuje, prekvapuje“ (s. 98). Tento kompozičný princíp sa stáva nosným pre tie – doslova – krátke poviedočky, s akými sa dá často stretnúť najmä v nenáročnej literatúre publikovanej v mainstreamových style magazínoch. To potvrdzuje i žánrová forma týchto textíkov, ktorá sa pohybuje od hororu a trileru, cez lascívnu erotiku či ľahkú pornografiu, až po salónne úvahy, skôr myšlienkové dojmy alebo postrehy.

26. januára 2010

Druhá recenzia na Klebetromán

Autori, ktorí spoločne píšu jeden ucelený text, to majú vždy o čosi ťažšie, ako keď tvoria samostatne. Čitateľovi totiž musia dať pocit stability; nejednotnosť v poetike by v takomto prípade pôsobila len rušivo. Denisa Fulmeková a Peter Macsovszky však ne­chybili. Ich spoločný Klebetromán túto stabilitu ponúka. Nenáročný štýl narácie, téma a jej samotné spracovanie navyše pôsobia príťažlivo, možno teda predpokla­dať, že kniha sa v slovenskej literatúre nestratí, dokým nevyprchá jej aktuálnosť a transparentnosť.