Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

22. marca 2010

Mechanický klavír. Kurt Vonnegut

Svet Paula Protea, riaditeľa Ilijských závodov je dystopický, nie však orwellovsky, ale s dávkou komiky, chladnej ako stroje, ktoré postupne nahrádzajú ľudský potenciál; aj Bud Calhoun prišiel o prácu, pretože jeho vlastný výtvor bol oveľa efektívnejší než on sám. Tejto vízii budúcnosti vládne intelekt; ľudia sú kádrovaní podľa IQ a tí, ktorých počítače nepovažujú za veľmi nadaných, môžu maximálne tak stráviť dlhé roky na vojenčine alebo biediť v ťažko zamestnateľnej robotníckej triede. Napriek tomu však život hlavného hrdinu, hoci sociálne postavenie mu ponúka nadštandardné materiálne uspokojenie, je nenaplnený ako fádne ľúbim ťa, ktoré si dennodenne zo zotrvačnosti vymieňajú s manželkou. Keď ho napadne uniknúť z takéhoto života, nejde o nič radikálne, chce iba odmietnuť ponúkaný post v Pittsburghu, ktorý by z neho spravil ešte väčšie zviera medzi inžiniersko-manažérskou elitou a nahradiť ho za tiché prostredie na farme. No vtom ho totalitná mašinéria vtiahne do svojho súkolia a dostáva na etické rázcestie.

Románový debut Kurta Vonneguta z roku 1952 dnes už patrí medzi svetovú klasiku science fiction. Z genologického hľadiska ide konkrétnejšie o jej soft podobu, za ktorou sa skrývajú skutočné dobové reálie. Táto sociálna kritika voči pravicovému kapitalizmu povojnovej Ameriky, i preto bol tento západný autor tolerovaný v krajinách komunistického bloku, je vlastne ironicky filozofickou polemikou s predstavou možného preindustrializovaného a pretechnizovaného zajtrajška. Odkazom však nemá byť negatívny postoj k technológiám, ale upozornenie pre samotné ľudstvo, ktoré vonkoncom nemá problém devalvovať samo seba. A história dokazuje, že tento odkaz bude ešte dosť dlho aktuálny.