Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

27. októbra 2010

Nájdený Kerouac

Román Jacka Kerouaca označovaný za prvý vychádza so šesťdesiatročným oneskorením, no nie v legendárnom sanfranciskom centre bítnickej generácie City Lights a dokonca ani v angličtine, svetovú premiéru má práve na Slovensku. Je to perlička, s ktorou sa vydavateľstvo Artforum môže určite pochváliť.


More je môj brat má zjavný autobiografický pôdorys; vychádza z Kerouacových denníkov zachytávajúcich oduševnenie pre oceán, po ktorom sa ako lodný zamestnanec plavil. V románe je citeľné i nadväzovanie na americkú literárnu tradíciu reprezentovanú Hermanom Melvillom či Markom Twainom. V prvom rade ide však o knihu s filozofickým rozmerom. Mnohé pasáže kladú do popredia politikum, kriticky pristupujú k dobovej spoločenskej situácii, ideovým stimulom sa stáva ľavicový idealizmus, avšak nie v podobe akejsi materialistickej doktríny, ale duchovného humánneho hnutia. Je to čas druhej svetovej vojny, keď sa ešte komunizmus zdá byť v očiach mladých zanietencov hodný nasledovania, lebo je principiálne protifašistický.


Samotný Kerouac sa v románe rozčesol do dvoch alternatívnych ja; obe postavy sa stretávajú hneď na začiatku príbehu v newyorskom bare – introvertný námorník Wes unikajúci pred životom a univerzitný učiteľ Bill tužiaci po úteku z bežnosti, ktorý nakoniec prekoná sám seba a vymieňa svoje akademické zázemie za palubu. Toto rozhodnutie sa síce môže javiť ako modelové existenciálne riešenie, v závere však o ňom začína pochybovať.


Ak sa Kerouac zapísal do učebníc literatúry románom Na ceste, nájdená prvotina posúva zmýtizovaný obraz autora väčšmi do autenticity, formálne čistej a neexkluzívnej, bez priveľmi rebelujúceho gesta.


Tento príspevok vyšiel (mierne upravený) v:
Knižná revue, roč. 20, 2010, č. 22, s. 8