Čoskoro

- august: recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

7. októbra 2010

Nech vojde ten pravý. John Alvide Lindqvist

Kto má rád upírske romance, ale z Twilight ságy sa mu dvíha žalúdok, tak román Johna Alvideho Lindqvista Nech vojde ten pravý si nemôže nechať ujsť. Čitateľ tu totiž nenájde lacný sentimentálny príbeh, kde sa démonická bytosť dostáva do ľúbostného vzťahu s človekom, aby v nej napokon zvíťazilo čosi ľudské ako v rozprávke; tento svet si vystačí bez dobrých a zlých, na ich mieste sú len silnejší a slabší. Azda preto sa zdá byť oveľa skutočnejším. I hlavné postavy majú ďaleko od hrdinov, veď Eli je vlastne zviera živiace sa krvou a v Oskarovi sa skrýva túžba pomstiť sa a dokonca aj zabiť. No obaja sú stále iba deti, jedno z nich však storočia staré. A keď sa k nim pridá upírov žiarlivý služobník Håkan, vzniknutý trojuholník je až príliš ostrý, nebudú sa na ňom rezať výlučne krky, ale i ďalšie putá, s ktorými sú nič netušiaci obyvatelia jedného štokholmského predmestia zviazaní.


Román sa stal v domovskom Švédsku okamžite bestsellerom a množstvo fanúšikov si našiel aj po celom svete. Lindqvistov rozprávačský talent ich udivuje presne dávkovaným efektom, ktorý je postavený na autenticky citlivom detaile a schopnosti preniknúť do bytostných hĺbok postáv hnaných či už živelnými pudmi alebo vypätou emocionalitou. Nadprirodzený element neznižuje výpovednú platnosť príbehu, brilantne zapadá do realisticky vykresleného časopriestoru, stáva sa navyše symbolom temnej stránky humanity, dokorán otvára jej kontroverzné a tabuizované témy.

Láska medzi Oskarom a jeho padlým, ale stále iba strážnym anjelom, je oveľa vášnivejšia, tajomnejšia a šokujúcejšia, ako si len vie pubertiačka s plagátom Roberta Pattinsona pri posteli vo svojej detskej izbičke predstaviť.

Dodávam ešte, že na motívy tejto knihy vznikla i rovnako zaujímavá snímka a krátko na to americký remake, ktorý už – pravdaže – ideologicky odstraňuje určité, nazvem to spoločensky dráždivé fenomény.

Publikované v:
Fantázia, roč. 14, 2010, č. 4, s. 106