Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

25. mája 2011

Robert Muchamore: Áčko

Cherub v podaní Roberta Muchamora nie je anjelská bytosť, ktorej renesancia dala mylnú podobu bacuľatého chlapčaťa s krídlami, ide o akronym pre supertajnú divíziu britskej spravodajskej služby MI5. Románov pod týmto názvom vyšlo doteraz dvanásť, v slovenčine zatiaľ druhý s podtitulom Áčko. Celá séria patrí do subžánru špionážneho trileru pre mládež. Od podobných nenáročných kníh, no určených dospelému čitateľovi, sa však veľmi nelíši. Práve ich popkultúrne normatívy formujú aj charakter hlavného hrdinu Jamesa Adamsa.

Schéma rebela s tragickou minulosťou, ktorý potrebuje viesť po správnej ceste, aby jeho klady predstihli neskrotenú povahu, by sama o sebe mala mať v literatúre zameranej na tínedžera výrazne výchovnú funkciu, dejová zložka ale stavia väčšmi na efekt, tým pádom vážna téma nadobúda rozmer exkluzivity a jej riešenie sa kĺže po povrchu. Tak isto ako vedľajšie interpersonálne a sociálne väzby.

Konkrétne to znamená, že dvanásťročný James na misii rozkladajúcej nebezpečnú narkomafiánsku chobotnicu, sa rúti do množstva akcií a dobrodružstiev, i ľubostných. Je taktiež v priamom kontakte s omamnými látkami a aj keď sa mu kokaín na poslednú chvíľu nepodarí vdýchnuť, alkohol má predsa len povolený, ak si to vyžaduje konkrétna situácia. Jeho spoluagent Kyle tiež stihne upozorniť, že stopy marihuany sa dajú zistiť z moču ešte po troch týždňoch.

Muchamore síce otvára problematiku drog a dáva najavo jej hrozby, avšak zapáčiť sa mladému mainstreamovému čitateľovi mu je prednejšie. V tento prospech využíva i ďalšie šablóny: konflikt detského a dospelého sveta, rodové stereotypy medzi dievčatami a chlapcami, dokonca štipku homofóbie. Pravdaže nejde v takte nenávisti – naopak, chce byť otvorený –, ibaže výsledok je dvojfarebný, nič vlastne nerieši a neprekračuje.

Hodnotovo možno túto sériu prirovnať k románom o Harrym Potterovi od J. K. Rowling. Obaja hlavní hrdinovia majú veľa spoločného: žijú bez rodičov, sú členmi elitnej inštitúcie, bojujú na strane dobra, bezhlavo sa púšťajú do hrdinských kúskov. Analógií a paralel by sa – pravdaže – dalo nájsť viac. Základný rozdiel je len v absencii rozprávkovej fantastiky. Zostáva tak ohlodaný skelet dnešnej masovo dostupnej literatúry, ktorú by teoretik umenia Jean Clair nazval čítaním pre negramotných.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Robert Muchamore. In Knižná revue. roč. 21, 2011, č. 11, s. 8. [Recenzia v časopise vyšla v upravenej a skrátenej podobe.]