Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

9. decembra 2011

Doma zaznávaní, svetom uznávaní

28. novembra 2011 večer vystúpili na javisku divadla Ateliér Babylon v Bratislave formácie Romana Jánošku, Klaudiusa Kováča a Mila Suchomela. Všetci traja sa radia medzi špičky súčasnej slovenskej džezovej generácie a popredných predstaviteľov stredoeurópskej scény. Spoločne ich však spája nielen hudobný štýl, ale i rómsky pôvod.

Tak vlastne vznikol nápad zorganizovať prvý Gypsy Jazz Festival. Jeho organizátor Suchomel chcel rozbiť bežný pohľad na rómsku hudbu ako formu ľudovej zábavy a poukázať, že jej prvky neustále ovplyvňujú aj najnáročnejšiu tvorbu. Svojím projektom tiež upozornil, kto je vlastne v kultúrnej sfére vlajkovou loďou tejto krajiny za hranicami.

Netreba si nalievať ani čistého vína, určite nimi nie sú žiadne dennodenne sa objavujúce tváre pesničkárov a rokerov buď zrodených ešte v komunizme alebo garážových kapiel fungujúcich na troch akordoch či nebodaj rýchlokvasených produktov z reality šou. O to viac bol smutný prístup médií – dokonca takzvaných mienkotvorných –, keď túto prestížnu akciu v podstate odignorovali. Nad verejnoprávnou televíziou sa treba zamyslieť špeciálne, lebo v jej prípade je povinnosťou vyplývajúcou zo zákona dávať priestor takémuto druhu umenia, obzvlášť reprezentačného charakteru.

Absolútne nepochopiteľné je, že aj legendárny hosť Benny Golson – priamy tvorca dnes už toho, čo patrí nepopierateľne medzi džezovú klasiku – bol pre redakcie neznámy, hoci ide o slávneho messengera, ako sa nazývali členovia kultového bandu Arta Blakeyho. Táto neznalosť a nezáujem svedčí o kvalite domácej publicistiky a žurnalistiky zameranej na kultúru, ktorá sa čoraz viac trivializuje a skutočné umenie si zamieňa s instantným relaxom.

Možno niekomu pripadalo slovo gypsy nevhodné na zvyšovanie ratingov, rovnako spomenúť džez sa nezdá byť výnosné, no isté je, že domáci cigánski džezmeni patria k tomu málu, čo ešte vôbec robí Slovensku dobré meno vo svete.

Tento príspevok vyšiel v periodiku Je to tak. Le Monde diplomatique (odkaz).