Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

7. februára 2012

Del Torov literárny debut

Upírska tematika je posledné roky v kurze: Knižné pulty sa doslova prehýbajú pod náporom rôznych príbehov, za všetko stačí spomenúť tínedžerskú hororovo-sentimentálnu Twilight ságu z pera Stephenie Meyer alebo podobne ladenú denníkovú sériu od L. J. Smith. Napokon sú tu i romány pre dospelých, z toho určite žánrovo prínosný John Ajvide Lindqvist alebo úspešný hollywoodsky producent, scenárista a režisér Guillermo del Toro známy najmä pre blockbustery ako pokračovanie Blada, čiernu ovcu pekiel Hellboya či vo výpravnom štýle pripravovanú adaptáciu rozprávkovej knižky J. R. R. Tolkiena Hobit.

Práve on sa spolu s Chuckom Hoganom, držiteľom Hammettovej ceny udeľovanej pre najlepších anglicky píšucich severoamerických autorov kriminálok rozhodli prispieť do tejto módnej vlny vlastnou trilógiou. Jej cieľovou skupinou má byť čitateľ, ktorý obľubuje remeselne napísaný text, avšak rýchlo a ľahko stráviteľný. V konečnom dôsledku tomu dopomáhajú bohaté skúsenosti z filmu; prejavujú sa hlavne v kompozícii pripomínajúcej strih a opisoch s vizuálnym nábojom. Spracovanie dejovej látky však stavia na obvyklej schéme katastroficko-apokalyptického trileru.

Nákaza je v poradí už druhý román – predchádzajú mu Žihadlá – o osudoch skupinky ľudí snažiacej sa potlačiť prečudesnú epidémiu, ktorej konečným štádiom je krvilačný netvor. Samotné stvárnenie vampíra sa vzďaľuje od bežnej popkultúrnej predstavy čerpajúcej z folklóru, nemajú totiž žiadne ostré tesáky, ale niečo ako vystreľujúci bodavý sosák. Ináč ich klasické slabosti v podstate zostávajú, vysvetľujú sa len vedecky, cez ultrafialové žiarenie, chemickými vlastnosťami striebra a podobne.

Výpovedný rozmer autorskej dvojice sa v tomto sci-fi horore dostáva do popredia v medzikapitolách, kde sa prostredníctvom postavy židovského pôvodu Abraháma Setrakiana vracajú do čias štyridsiatych rokov a hrôzy nacistickej ideológie usúvzťažňujú s vampirizmom, symbolom bezcitnosti a šialenstva. Obe zlá, skutočné a fiktívne, sa navzájom miesia a zlievajú do principiálne rovnakej obludnosti.

Posledný diel Večná noc sa pred nedávnom objavil na trhu a čoskoro bude preložený do slovenčiny.

Táto recenzia vyšla v Knižnej revue.