Čoskoro

- august: recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

2. júla 2012

Mytopoetologický koncept románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku

Hoci sa jedna z esejí Pavla Števčeka (1932 - 2003) venuje J. C. Hronskému (1896 - 1960) cez prizmu autorstva rozprávkového žánru, jej názov Odklínanie Hronského (1983) evokuje aj inú - politickú dimenziu, ktorá sa do nej implicitne premieta v podobe ironickej vý­čitky: „Akoby dozreté čre­nové chrupy dnešných literárnych historikov boli hriešne pozabú­dali, na čom sa to kedysi dávno ostrili ich mliečne čitateľské zúbky.“

Odklína­ním autora z kultúrno-spoločenského zakliatia po skončení druhej sve­tovej vojny – „keď ho rozložila a odložila do zabudnutia“ vlastná literatúra, ako Števček píše v ďalšej eseji (1997) - „nič si neprinavrátime; osobitne nie spontánnu konti­nuit­nosť v pristupovaní ku Hronskému, tomu prazákladu možnosti myslieť o literatúre ako o živote samom; ako o prijímaní ducha literatúry v konkrétnom tele spisovateľa a jeho diela“.

Prvý odklínač Hronského - Ján Števček (1929 - 1966) „po dvadsiatich rokoch povojnového mlča­nia“, v čase spoločensko-politického odmäku, otvára priestor, ktorý v roku 1970 kulminuje monografiou z pera Alexandra Matušku (1910 - 1975). Následné roky odklí­na­nia - počnúc reedíciami domácich textov a prvým vydaním emigrantského ro­mánu Andreas Búr Maj­ster v komunistickom Českosloven­sku - síce umož­nili autorovi čitateľské zmŕt­vychvstanie, v jeho percepcii však naďalej zostávalo miesto na limit brániaci ucho­peniu autorského diapazónu komplexnejšie a vec­nejšie.

Podmienky na štandardný literárnohistorický výskum Hronského sa vytvorili až po roku 1989. Viacero ponovembrových konferencií a seminárov potvrdzovalo, že „vi­di­teľne vzrástol záu­jem o osudy a dielo spisovateľa“, ktorého predchádzajúci režim zámerne zaklínal. No jeho kultúrna rehabilitácia neprebiehala a ani ne­pre­bieha bezproblémovo. V domácom prostredí sa objavuje kvalitatívne nové zaklí­nanie – ako opozitum toho starého –, tentoraz heroizujúce či dokonca mýtizujúce.

Pars pro toto samotnej problematiky reprezentuje román Svet na Traso­visku. Ako tvrdí Sta­nislav Šmatlák (1925 - 2009): „Interpretácia a hodnotenie posledného literárneho diela J. C. Hronského zostávajú preto naďalej späté s interpretáciou a hodnotením samej histo­rickej udalosti, ktorá sa premietla do jeho tematickej štruktúry.“ Vladimír Petrík dodáva: „O jeho ideovom posolstve sa zrejme ešte dlho budú viesť polemiky.“

Tento príspevok vyšiel v zborníku Romanoslavica. Celý príspevok si budete môcť prečítať už čoskoro.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Mytopoetologický koncept románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku. In Romanoslavica, roč. 48, 2012, č. 2, s. 123 - 143.