Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

21. decembra 2012

Literárna ambulancia #10. Koncosvetový špeciál s Michalom Jedinákom

Michala Jedináka môžete poznať aj vďaka skvelým prekladom fantasy románov Patricka Rothfussa. Ako autor získal za svoju tvorbu Cenu Bibliotéky a umiestnil sa aj vo finále literárnej súťaže Cena Fantázie. Poviedky mu vyšli časopisecky i v antológiách, samostatne vo vydavateľstve Ikar publikoval rozprávkovú knižku pre deti Najmenšia rodina na svete. Do špeciálneho vydania Literárnej ambulancie prijal pozvanie, aby zhodnotil text šestnásťročného gymnazistu. Bolo mu však zamlčané, že jej autor bol tínedžerom ešte na konci druhého tisíročia a publikoval ju v školskom časopise pod menom Peter F. Jílek.

Peter F. 'Rius Jílek  2001
Obj.: Krátka poviedka sa začína klamlivo poetickým názvom, ktorý ostro kontrastuje s jej záverom. Tému človeka stojaceho pred závažným rozhodnutím, v tomto prípade doslova na hrane, často nachádzame práve u mladých autorov vo veku, keď hľadajú svoje miesto či zmysel v živote. Dg.: Text na škodu čitateľa nevybočuje zo zabehanej schémy, neponúka nový pohľad na zúfalstvo, je viac reportážnym záznamom udalosti než poviedkou. O pohnútkach ústrednej postavy sa dozvedáme len vo všeobecných náznakoch, viac vieme o mužovom zovňajšku ako o vnútorných pochodoch, ktoré ho ženú k nezadržateľnému koncu. Takáto postava nezaujme, nie je dôvod držať jej palce či nenávidieť ju. Jednoducho existuje – a čitateľovi je to fuk. Páči sa mi, ako počasie a celé okolie reflektujú duševné rozpoloženie hrdinu, no chvíľami sú akoby dominantnejšie – významnejšie. Text zaťažuje nadmerné množstvo abstraktných prídavných mien. Keď si muž „pomalými pohybmi premeriava poetickú panorámu bezvýznamného zapadákova“, čitateľ sa až nervózne zamrví na stoličke. Niektoré slová autor používa neobratne či v nesprávnom význame (mestská iluminácia; sparné myšlienky; bujná masa pôdy; šumivý vestibul), inokedy zbytočne zdôrazňuje (nebo preťal cikcakovitý blesk – každý blesk je cikcakovitý!). Th.: V ďalšej tvorbe odporúčam viac sa zamerať na význam prózy, na odkaz, ktorý chce čitateľovi ponúknuť, a „špeciálne efekty“ používať striedmejšie, nanajvýš na podfarbenie atmosféry. Okrem toho sa šikovnejšie vyhýbať klišé a nebáť sa do textu vložiť viac zo svojho vnútra, svojho osobitého pohľadu na svet.

Poviedku si môžete prečítať tu.