Antikozmogónia

Ballova novela V mene otca je stručným rozprávaním hlavnej postavy o vlastnom živote, ktorý trefne charakterizuje prázdny – do očí bijúci – priestor na stránkach medzi jednotlivými kapitolkami. Tieto biele miesta symbolizujú jeho banalitu, sú nepodstatnou, digresívnou časťou ústredného príbehu poskladaného zo spomienok na narušené rodinné vzťahy. Nejde však o ich analýzu, na to je text príliš vzdušný a chýba mu hlbší psychologický ponor. Napriek tomu zachytáva – hoci len esenciálne – motiváciu ľudského konania: impulz potreby existovať.

Obálku navrhol Peter Biľak

Aj táto novela spĺňa učebnicovú definíciu žánru ohľadom neočakávaného záverečného zvratu, ibaže ho dôvtipne ukrýva vo fingovanom neuzavretí sujetu. Hlavná postava sa na úplnom konci priznáva k egoizmu a plytkosti, aby pred sebou ospravedlnila manželskú neveru a vlažný prístup k výchove synov. No celý čas pre svoju nezúčastnenosť alibisticky hľadá rôzne dôvody, podkladá ich napríklad reinterpretáciou mýtu o obetovaní Izáka, z ktorého Abrahám vychádza ako blázon, lebo počúval hlas – i keď boha – navádzajúci k vražde. Mýticky sa vlastne kniha tiež začína: lekár varuje pred splodením potomstva v štýle starogréckych veštcov dvíhajúcich prst nad osudom.

Hlavná postava ale nepociťuje voči rodine nenávisť, všetky svoje emócie racionalizuje, filozoficky uchopuje onú životnú kliatbu, ktorej podstata v skutočnosti vyplýva z napätia medzi sexuálnym pudom a civilizačnými očakávaniami. Tento nehrdina už ani cítiť nevie, má iba tri polohy: indiferenciu, odpor a nadržanosť. Práve to môže pôsobiť, akoby text vypovedal o úpadku dnešnej spoločnosti alebo jej samotných inštitúcií. Avšak čitateľ, ktorý pozná autorovu poetiku, vie, že etikárčenie k nej veľmi nepatrí.

Do príbehu vstupuje aj iracionálna zložka: Dom na Loveckej ulici, kde sa odohráva väčšina udalostí, by mohol byť pokojne strašidelným, veď ho tiež navštívil katolícky kňaz, aby zistil, aký nadprirodzený strom pestuje manželka hlavnej postavy v pivnici. Yggdrasil je podľa severských bájí axis mundi, osou všehomíra, skeletom držiacim pokope celý svet, no tu má katarznú funkciu, uvoľňuje patologickú tenziu a stelesňuje šialenstvo, rovnako ako materializovaný netvor z nepodareného rituálu v sklade. Nie je to teda magický realizmus, pretože skutočnosť a nadprirodzeno medzi sebou nemajú integrálny vzťah, nedávajú veciam žiadny význam – naopak –, raison d’être je konštruktom, potvrdzuje sa banalita života vôbec.

Autor vlastne napísal prevrátenú kozmogóniu, v ktorej zostáva chaos a vnášanie poriadku sa nedá nazvať ináč, len naivným ľudským konaním. Preto Odinov kôň – tak znie doslovný preklad mena bájnej dreviny zo staronórčiny – vyrastá iba v mysli pomätenej ženy a svojimi konármi nikdy nepodoprie vesmír. Na jednej strane choromyseľná túžba po zmysle, na druhej strata potencie naplniť vlastné jestvovanie. Azda i kvôli tomu získala knižka najvyššie ocenenie v súťaži Anasoft litera, lebo vo svojej jednoduchosti obnažuje človeka, nastavuje mu ani nie zrkadlo, skôr povrch vody, na ktorom je jeho obraz presne taký krehký ako on sám.

[Balla: V mene otca. 1. vyd. Bratislava : Koloman Kertész Bagala - literarnyklub.sk, 2011. 112 s. ISBN 978-80-81080-272]

Vyšlo v Dotykoch. 

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter: Antikozmogónia. In: Dotyky, roč. , 2013, č. 1, s.