Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

21. apríla 2013

«Popularita mi naozaj nechýba»

Identitu Dominika Dána doteraz nikto nepozná, napriek tomu, že na Slovensku už od roku 2005 je jeho meno symbolom úspešného krimitrileru a detektívky. 

Nechýba vám mediálna popularita?

Vyhovuje mi to presne takto a popularita mi naozaj nechýba, skôr naopak, som rád, že ma médiá neobťažujú.

Prečo toľká mystifikácia?

Neviem, či slovo mystifikácia je na správnom mieste a ak áno, určite ju nevytváram ja. Hneď v prvých rozhovoroch pre printové médiá som vysvetlil, že pracujem v štátnej službe na poste, kde nie je vhodné zverejňovať svoju totožnosť a fotografie a na moje veľké prekvapenie a spokojnosť to všetci pochopili a nechali ma tak. Novinárom, ktorí poznajú moju totožnosť a nezneužívajú to, som už za ich korektnosť niekoľkokrát poďakoval, môžem aj teraz.

Existujete vôbec? Nie ste len značkou vydavateľstva, pod ktorou píšu dokonca viacerí autori?

Aj s takýmto názorom som sa už stretol, dokonca som sa dočítal, že Dominik Dán je vlastne riaditeľ Vydavateľstva Slovart a píše si tieto detektívky sám pod rúškom tajomna, aby sa lepšie predávali. Samozrejme, že je to iba úsmevná konštrukcia, skutočnosť je taká, že v Bratislave žije niekoľko stoviek ľudí, ktorí ma poznajú osobne a v prípade akéhokoľvek autorského sporu mi to aj dosvedčia.

Ako si vysvetľujete úspech vašich románov?

Nedostatok konkurencie. Slovenský detektívny román nemá bohvieakú tradíciu, ak vôbec nejakú. V Čechách je to podstatne lepšie. Druhým dôležitým faktorom je autenticita – ani jeden môj román som si nevymyslel, ale čerpám zo skutočných udalostí a čitateľov baví dozvedieť sa viac o medializovaných kauzách.

V čom hľadáte inšpirácie?

Ako som už povedal, námetom mojich románov sú skutočné prípady, na ktorých som sám pracoval alebo mi ich dali kolegovia, ktorí vedia, že píšem.

Čo čítate?

Na čítanie mi ostáva veľmi málo času, preto si nevyberám a prečítam si všetko, čo ma niečím upúta, taká všehochuť, napríklad teraz mám rozčítanú knihu Jeden výdych koňa od Martina Mojžiša. Predtým to bola Sexuálna inteligencia od Martyho Kleina a predtým Básnické dielo Laca Novomeského, takže ako hovorím, všehochuť.

Ako vnímate súčasnú slovenskú literatúru?

Nemám prehľad o slovenskej literatúre, nezaoberám sa touto problematikou ani ako amatér.

Odporučil vám niekedy kolega, ktorý nevie o tom, že píšete, váš vlastný román?

Nie, nikdy sa mi to nestalo, lebo všetci moji kolegovia vedia, že píšem. Ale jeden môj kolega z južného Slovenska z okresu Komárno mi raz povedal, že moje romány sú prvé knihy v slovenčine, ktoré v živote prečítal a to ma dosť potešilo.

Na čom momentálne pracujete?

Píšem nový detektívny román, predpokladám, že v lete by mohol byť v predaji.

Uvažovali ste nad vyjdením z anonymity?

Pôvodne áno, ešte pred pár rokmi som uvažoval nad tým, že povedzme po desiatich-pätnástich rokoch urobím prvú autogramiádu a dám prvý rozhovor naživo, ale už som si to rozmyslel. Vyhovuje mi súčasný stav a nechám ho nezmenený, pokiaľ to len pôjde.

Vyšlo na Iliterature.

Jílek, Peter F. 'Rius: «Popularita mi naozaj nechýba». In Iliteratura [online]. 21. 4. 2013 [2013-04-21]. Dostupné na internete: <http://iliteratura.cz/Clanek/31493/dan-dominik>.