Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana
- recenzia na zbierku poviedok Zadné izby od Aleny Sabuchovej

16. marca 2014

Literárna ambulancia #15

Do Literárnej ambulancie mi poslala svoje texty štyridsaťjedenročná Ivana Cicková z Banskej Bystrice pôsobiaca v Rómskom literárnom klube.


Obj.: Na jednej strane som sa potešil, pretože som si nostalgicky spomenul na vynikajúce Rómske rozprávky - Romani paramisa od Eleny Lackovej, ktoré som čítaval ešte ako chlapec alebo na poéziu Daniely Hívešovej-Šilanovej či Dezidera Bangu. Tieto tri mená patria k špičke rómskej literatúry na Slovensku. Dg.: Žiaľ, Cickovej básne nedosahujú takéto kvality a ani by z mojej strany nebolo korektné prirovnávať ju k nim. Myslel som si však, že sa bude venovať reflexii rómstva, čo jej - samozrejme - nevytýkam, lebo príslušnosť k rómskej národnosti automaticky neznamená, že musí tvoriť v tomto duchu. To, čo mi prekáža, je ľudovobaladický nápev, ktorý sa objavuje v kompozícii oboch básní, pričom téma prvej - domáce násilie si vyžaduje oveľa väčšiu, priam synkopickú údernosť. Druhá sa topí v sentimentálnom gýči. Banálna obrazotvornosť zároveň degraduje tému rodového postavenia ženy v spoločnosti. Th.: Autorke by som odporučil, aby sa prestala hrať s rýmovaním - ibaže by ho subvertovala - a zosilnila sociálny aspekt svojej tvorby. Tak môže mať stále nádej zaujať širšiu čitateľskú verejnosť.

Ubolená ženská duša

1.  Nebudem už viacej takto žiť
nechcem sa nechať biť.
A v strachu umierať, čo bude diať sa
keď vojde tyran a bude znovu udierať.

2.  Moje deti v kúte krčia sa
a mne do očí slzy tlačia sa.
V tme  tam tíško plačú
a „Otče náš“ modlia sa.

3. Cítim uder a padám k zemi,
ďalší a ďalší.
Ja kričím Bože odpusti mu
bo nevie čo činí.

4. V potoku krvi kúpem sa
a Bátorička závidela by mi,
ale ja odísť
chystám sa.

5. Zo zemi vstávam celá ubolená
no ako víťaz cítim sa .
Ostanem kľačať na kolenách
a opäť k Bohu modlím sa.

6. Bože môj drahý daj mi silu,
opustiť tento smutný dom.
Chcem opäť cítiť lúče slnka
a vidieť deti s úsmevom.

Planá jabloň

1. Zaseješ semeno a čakáš
Čo sa stane.
Či z toho niečo vyrastie
a zmäknú tvoje dlane.

2. Dlane ti zmäknú
a tvoje srdce tiež.
Keď zbadáš úrodu
v dlaniach ju obýmeš.

 3. V tom tvojom poli
vidíš planú jabloň stáť.
Keď nedáva už plody
chceš ju vyrúbať.

4. Chceš jej zaťať do dreva
a zrazu sa na ženu zmení.
„Nerob to prosím ťa.
pred slnkom ukryjem ťa v tieni.

5. A keď to nie,
môžem sa tvojou ženou stať.
Matkou tvojích detí
pomôžem ti ich vychovať.

6. Nie , nie sú z môjho tela
ani z mojich kostí.
Vrastú mi do srdca
ako moji vlastný.

7. Moje telo úrodu už nikdy nedá
no môže sa so mňa stať
len tvoja dobrá žena     

8. Žena obyčajná z planej jablone
bude vždy pri teba stáť.
A tvoje mozoľnaté dlane
slzami bude umývať.

 9. Ďakovať ti za súcit
za tvoju lásku vernú.
Budeš ma to museť učiť
kým moje vlasy nezošednú.                                        
.