Čoskoro

- recenzia na zbierku poviedok Lottine lásky od Mary Stankovej v decembrovom Kapitáli
- recenzia na román Analfabet od Michala Havrana

7. novembra 2017

Nepodceňujme young adult

Charakteristickým znakom literárnej produkcie pre deti a mládež je intencionálnosť. Vo všeobecnosti sa od nej teda očakáva, že by mala na svojho recipienta pôsobiť výchovne: vzbudzovať v ňom estetické cítenie a ponúkať mu mravné vzorce správania. Samozrejme, takéto učebnicové zadefinovanie nepočíta s komerčnými stratégiami spisovateľov a vydavateľstiev, nehovoriac o ideologickej rovine, v ktorej sa pri hľadaní etických mantinelov môžu odborné postoje odsunúť úplne bokom. Stačí si spomenúť na kauzu vyradenia zbierky poviedok Sekerou & nožom od Petra Pišťanka a Dušana Taragela zo zoznamu odporúčaného čítania.

Ukážkou, ktorá rozrušuje tradičné predstavy o young adult tvorbe a prekvapuje svojou zrelosťou, je napríklad román Kečupové oblaky od anglickej autorky Annabel Pitcher. V rámci kategórie dokonca získal niekoľko uznávaných cien: americkú Edgar Allan Poe Award či britskú Waterstones Children‘s Book Prize. Samotný názov odkazuje na nevinný moment počas bežného rodinného obeda, keď sa najmladšia sestra hlavnej postavy babre na tanieri v zemiakovej kaši a kečupe. Pred upozorňujúcimi poznámkami veľkáčov sa čerstvá školáčka so sluchovým hendikepom bráni tým, že mraky takto vyzerajú – pri východe slnka. Jej detská imaginácia však dodáva textu ďalší rozmer, lebo v jeho závere si tento obraz práve na svitaní pripomenie i rozprávačka Zoe.

Nie je to vlastne jej skutočné meno. Podpisuje sa tak v listoch väzňovi z Texasu čakajúcemu na trest smrti za dobodanie manželky. Táto jednostranná korešpondencia v rámci sociálneho programu s odsúdencom sa pre ňu stáva spôsobom, ako sa vyspovedať z tajomstva, ktoré ju rozožiera, pretože sa sama považuje za vrahyňu. Už v tomto aspekte sa môžu rozoberané témy zdať konzervatívnejšiemu čitateľovi príliš otvorené. Autorka sa totiž cielene sústreďuje na závažné životné peripetie dospievajúceho človeka bez moralizujúceho imperatívu.

Nebráni sa preto ani erotickým motívom, v ktorých prvé sexuálne skúsenosti, získané neraz pod vplyvom alkoholu, prinášajú povážlivé následky. Avšak pätnásťročná hrdinka si tým, že jej polonahá fotografia koluje medzi spolužiakmi, veľmi neláme hlavu. Chlapec, ktorý ju takto v opitosti rozposlal, je športovec a navyše má popularitu, čo istým spôsobom rozhodne o uzatvorení partnerského vzťahu. O láske sa zjavne nedá hovoriť, víťazí túžba po prestíži medzi rovesníkmi, ale aj snaha kompenzovať si vnútornú osamelosť a neskôr i potreba pomstiť sa ďalšiemu záujemcovi.

Žánrová forma takzvanej dievčenskej literatúry predpokladá istú mieru sentimentality. Nevyhýba sa jej ani tento román. Lenže ponúknutá dráma v klasickej epištolárnej štruktúre prekračuje limity presne v tom, že romantický svet mladých ľudí nenaivizuje, naopak, nemilosrdne upozorňuje na dôležitosť v rozhodovaní, ktoré môže mať niekedy až fatálny dominový efekt na okolie. Postavy uchechtaných a mutujúcich pubertiakov s akné sú v podstate vsadené do starogréckej tragédie odohrávajúcej sa v strednotriednom kozmose zetovej či postmileniálnej generácie. Konfrontované sú však rovnakými nástrahami ako dospelí. A tí si to, žiaľ, často neuvedomujú.

[Picher, Annabel: Kečupové oblaky. 1. vyd. Prel. Soňa Greer. Bratislava : Slovart, 2015. 288 s. Z angl. orig. Ketchup Coulds. Booklab. ISBN 978-80-556-1278-2.]

Vyšlo v Kapitáli.

Pôvodný zdrojJílek, Peter F. 'Rius: Nepodceňujme young adult. In Kapitál, roč. 1, 2017, č. 2., s. 13.