8. decembra 2017

Sex, drogy a bla-bla-bla

Mara Stanková svoj debut Lottine lásky postavila na tematizovaní vzťahového nenaplnenia uspokojovaného sexuálnymi avantúrami a pitím whisky.

Každú z minipoviedok tejto zbierky možno považovať za úryvok uceleného príbehu, ktorý však poetologicky nedosahuje náboj dimenzionálnejšej epiky. Azda preto je kniha formou taká prostá, čo sa – nanešťastie – prelieva i do obsahu.

Hoci vidno snahu prekračovať schémy polotovarovej literatúry pre ženy – napríklad chladnou iróniou a odkazmi na texty všeobecného prehľadu –, pri vykresľovaní hlavnej postavy dochádza k prvoplánovej klišéovitosti. Lotta sa zdá byť na jednej strane akousi vyprázdnenou anestetickou skicou, na druhej je zasa tento obraz mestskej pipky násilne vtesnávaný do múzických rámcov, akoby autorka krížila Maxima E. Matkina s Françoise Sagan. Vzniká tak pózistická výpoveď prepchatá povrchnými úvahami o osamelosti a stereotypných rozdieloch medzi pohlaviami.

Dá sa vytušiť, že pôvodným zámerom Stankovej bolo so štylistickou ľahkosťou podať komplikované svedectvo o vlastnej generácii. Očividne sa prerátala.

[Stanková, Mara: LottiNElásky. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2017. 160 s. ISBN 978-80-811-4876-7.]

Vyšlo v Kapitáli.

Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Sex, drogy a bla-bla-bla. In Kapitál, roč. 1, 2017, č. 3., s. 26.