4. júla 2016

Rozhovor s odchádzajúcim lektorom Petrom F. ‘Riom Jílkom

Peter F. ‘Rius Jílek sa narodil v roku 1983 v Poprade, kde navštevoval základnú školu a gymnázium, po absolvovaní slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2008 pôsobil na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy, ďalej na Studia Academica Slovaca – centre pre slovenčinu ako cudzí jazyk, Katedre jazykov Farmaceutickej fakulty, ale tiež na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. V rokoch 2012 až 2016 bol lektorom slovenského jazyka a kultúry vyslaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na Katedre slovenského jazyka a literatúry Inštitútu západoslovanských jazykov a literatúr Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe. Okrem vyučovania sa venuje literárnej kritike či písaniu politicko-spoločenských komentárov.

Ako ste sa stali lektorom v Chorvátsku?

V roku 2012 vyhlásilo slovenské ministerstvo školstva výberové konanie na miesto vedúceho lektorátu slovenského jazyka a kultúry v Záhrebe. Keďže som predtým mal už prax vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka, tak som sa prihlásil a komisia ma vybrala.

Predstavte naším čitateľom zmeny, ktoré ste zaviedli a čo ste organizovali.

Moja zásadná zmena hneď po nástupe na katedru sa týkala samotnej metodiky výučby jazyka; bolo potrebné, aby študenti na konci bakalárskeho stupňa dosiahli úroveň B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti. Aplikoval som teda najnovšie postupy zamerané primárne na komunikačný prístup. Študenti taktiež potrebujú motiváciu, aby si väčšmi uvedomili perspektívu, akú im ponúka absolvovanie slovakistiky, predsa len, ak je študent dostatočne flexibilný, môže svoje štúdium ďalej rozvíjať v rámci slavistiky kdekoľvek na svete, rovnako sa mu ponúka pomerne široká oblasť komerčného a nefilologického uplatnenia v prekladateľstve a tlmočníctve, veď už úniové inštitúcie sú dostatočným lákadlom.

Čo sa týka organizačnej stránky, tak som napríklad pozýval na diskusie so študentmi zaujímavých hostí, hlavne predstaviteľov súčasného literárneho života. Ďalej som zaviedol katedrovú súťaž v umeleckom preklade a zorganizoval špeciálnu literárnu súťaž určenú pre všetkých študentov slovakistiky pri ministerských lektorátoch na zahraničných univerzitách pri príležitosti 155. výročia narodenia Martina Kukučína. Výhercovia mohli v oboch prípadoch získať plne hradené štipendiá na letné školy. Na jar sa zasa vždy koná večierok Haluškovica, na ktorom sa zoznamujú prváci so študentmi z vyšších ročníkov. Mali sme i bohaté exkurzie po Slovensku. Spravoval som aj študentský blog. Najviac som však hrdý na Dni slovenskej kultúry v Záhrebe, ktoré sme nekoncipovali tradične, naopak, išlo o festival súčasnej kultúry a umenia. Bolo toho, pravdaže, oveľa viac: filmové večery, literárne vorkšopy, prezentácie a podobne.

Ako hodnotíte svoj život v Chorvátsku?

Štyri roky sa možno nezdajú dlhým obdobím, no pre mňa boli prelomové, či už v pracovnom alebo osobnom živote. Získal som mnoho nových skúseností, ktoré ma s určitosťou obohatili a posunuli o pár krokov dopredu. Chorvátsko sa mi počas môjho mandátu stalo druhým domovom.

Aké máte plány do budúcnosti?

Nastupujem ako lektor do Útvaru pre jazykovú a odbornú prípravu Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského, začínam študovať medzinárodné vzťahy na Ústave politických vied Stredoeurópskej vysokej školy, plánujem malý a veľký doktorát zo slovenskej literatúry, zlepšujem si francúzštinu a nemčinu. Ciele som si vytýčil a dúfam, že sa mi všetko podarí postíhať. Avšak v Chorvátsku som sa naučil zbytočne nestresovať, nema problema je mojím novým mottom.

Vyšlo v Prameni.

ZdrojBuhová, Tatjana: Rozhovor s odchádzajúcim lektorom Petrom F. ‘Riom Jílkom. In Prameň : Kultúrno-spoločenský časopis Slovákov v Chorvátsku.roč. 25, č. 7-8, s. 6-7. ISSN 1330-0512.